Kalendár

Máj
P U S Š P S N
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Aktuality
15.05.2020

Materiálna pomoc obyvateľom osád Žehra a Bystrany

Slovenský Červený kríž poskytol materiálnu pomoc v podobe hygienických a čistiacich prostriedkov obyvateľom rómskych osád Žehra a Bystrany. Červenokrižiaci priviezli pomoc do miestnych komunitných centier.
04.03.2020

Koronavírus - odporúčania

Nový koronavírus COVID-19 je nebezpečný v tom, že sa šíri z človeka na človeka vzdušnou cestou, čo je najťažšie kontrolovateľný spôsob šírenia infekčnej nákazy a zatiaľ neexistuje špecifický liek, ani očkovanie ako v prípade chrípky. Najdôležitejšia je v tejto situácii prevencia. Stres, strach a panika nikomu nepomôžu.   
07.12.2019

Pomoc ľuďom po výbuchu v meste Prešov

Po tragédii v Prešove sa dvihla vlna solidarity na celom Slovensku.  Ďakujeme za dôveru a vďaka všetkým, ktorí chcú pomôcť a priniesli materiálnu pomoc do priestorov Slovenského Červeného kríža v Prešove. 
19.11.2019

Pomoc po tragickej dopravnej nehode pri Nitre

Slovenský Červený kríž vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám a blízkym, ktorí prišli o svojich drahých pri tragickej dopravnej nehode.
14.10.2019

Svetový deň záchrany života 2019

16. 10. si pripomíname Svetový deň záchrany života. Naučte sa kardiopulmonálnu resuscitáciu - jednoduché, ale účinné kroky - a aj vy budete vedieť zachrániť ľudský život.
31.07.2019

Zbierka Slovenského Červeného kríža 2019 - predbežná správa

Predbežná správa vyúčtovania verejnej zbierky SČK 2019
24.07.2019

Nové humanitárne stany pre SČK

Nadačný fond Kaufland podporil Slovenský Červený kríž
08.07.2019

Bezpečnosť na cestách a prvá pomoc

Pracovníci a dobrovoľníci SČK budú v týchto dňoch opäť na slovenských cestách zisťovať, aké sú vedomosti a zručnosti vodičov pri poskytovaní prvej pomoci. Zopakujte si základné zásady pri poskytovaní prvej pomoci pri autonehodách.
14.11.2018

SČK dostal päť vozidiel pre prepravnú službu

Prepravná služba pomáha pri zdravotných komplikáciách a znižuje aj sociálnu izoláciu. Slovenský Červený kríž vďaka novým vozidlám od Kauflandu rozšíri svoje služby.
0/0

Ženevské dohovory 1949

Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly tvoria jadro medzinárodného humanitárneho práva, odvetvia medzinárodného práva, ktoré reguluje vedenie ozbrojených konfliktov a snaží sa o zmierňovanie ich dôsledkov. Konkrétne chránia  ľudí, ktorí sa nezúčastňujú bojov (civilné obyvateľstvo, zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov) a tých, ktorí sa nemôžu ďalej zapájať do bojov, ako zranení, chorí a stroskotaní vojaci na mori a vojnoví zajatci. Dohovory a ich Protokoly vyzývajú na prijatie opatrení, ktoré obmedzia alebo zastavia porušovanie pravidiel. Stanovujú striktné postupy týkajúce sa takzvaných „vážnych porušení“. Tí, ktorí sú zodpovední za vážne porušenia musia byť vypátraní, súdení a vydaní bez ohľadu na ich národnosť. 

Prvý Ženevský dohovor chráni v čase vojny ranených a chorých vojakov na súši



Dohovor predstavuje v poradí štvrtú aktualizovanú verziu Ženevského dohovoru o ranených a chorých, nasledujúcu po tých, ktoré boli prijaté v rokoch 1864, 1906 a 1929. Obsahuje 64 článkov. Tie poskytujú ochranu raneným a chorým, ale aj zdravotníckym pracovníkom a duchovnému personálu, zdravotníckym zložkám a transportom. Dohovor zároveň uznáva jednotlivé emblémy. Jeho súčasťou sú dve prílohy – návrh dohody o nemocničných zónach a vzorový identifikačný preukaz pre zdravotnícky a duchovný personál. 

Druhý Ženevský dohovor chráni v čase vojny zranených, chorých a stroskotaných vojakov na mori



Tento dohovor nahradil Haagsky dohovor z roku 1907, ktorý prevzal princípy prvého Ženevského dohovoru a prispôsobil ich na námornú vojnu. Štruktúrou a obsahom sa detailne pridržiava ustanovení prvého Ženevského dohovoru. Obsahuje 63 článkov týkajúcich sa konkrétne námornej vojny. Chráni napríklad lodné nemocnice. Má jednu prílohu so vzorovým identifikačným preukazom pre zdravotnícky a duchovný personál. 

Tretí Ženevský dohovor sa týka vojnových zajatcov



Tento dohovor nahradil Dohovor o vojnových zajatcoch z roku 1929. Obsahuje 143 článkov, dohovor z roku 1929 ich mal len 97. V súlade s prvým a druhým dohovorom sa rozšírili kategórie osôb, na ktoré sa vzťahuje postavenie vojnového zajatca. Presnejšie sa definovali podmienky a miesta zajatia, najmä pokiaľ ide o prácu vojnových zajatcov, ich finančné zdroje a poskytovanie podpory a súdne konania, ktoré sa proti nim začali. Dohovor zaviedol pravidlo, že vojnoví zajatci musia byť po ukončení bojov bezodkladne prepustení a repatriovaní. Dohovor má päť príloh, ktoré obsahujú rôzne modelové pravidlá a identifikačný a iné preukazy.   

Štvrtý Ženevský dohovor chráni civilné obyvateľstvo, vrátane ľudí, žijúcich na okupovaných územiach



Ženevské dohovory, prijaté pred rokom 1949, sa sústredili len na účastníkov bojov, nie na civilné obyvateľstvo. Udalosti druhej svetovej vojny však ukázali, že absencia dohovoru na ochranu civilistov v čase vojny má katastrofálne následky. Dohovor prijatý v roku 1949 zohľadňuje skúsenosti z druhej svetovej vojny. Skladá sa zo 159 článkov. Obsahuje krátku časť o celkovej ochrane obyvateľstva pred niektorými dôsledkami vojny, ale neobsahuje ustanovenia o vedení vojny. Tie sa spomínajú neskôr v Dodatkovom protokole z roku 1977. Najväčšia časť dohovoru je venovaná postaveniu chránených osôb a zaobchádzaniu s nimi, pričom rozlišuje medzi cudzími štátnymi príslušníkmi nachádzajúcimi sa na území jednej zo strán konfliktu a civilným obyvateľstvom na okupovanom území. Definuje povinnosti okupujúcej mocnosti vo vzťahu k civilnému obyvateľstvu a obsahuje detailné ustanovenia o humanitárnej pomoci pre obyvateľov okupovaných území. Obsahuje aj osobitný režim zaobchádzania so zadržanými civilistami. Má tri prílohy so vzormi dohôd o nemocničných a bezpečnostných zónach, vzor pravidiel pre humanitárnu pomoc a vzory preukazov.

Spoločný Článok 3

Článok 3, spoločný pre všetky štyri Ženevské dohovory, je prelomovým, pretože po prvýkrát rieši prípady konfliktov, ktoré nemajú medzinárodný charakter. Tieto typy konfliktov majú rôznu povahu. Zahŕňajú tradičné občianske vojny, vnútroštátne ozbrojené konflikty s presahom do iných štátov, alebo vnútroštátne konflikty, pri ktorých dochádza k intervencii zo strany tretích štátov, alebo medzinárodných síl na strane vlády. Spoločný Článok 3 stanovuje základné pravidlá, ktoré platia pre všetky zmluvné strany bez výnimky. Je to taký malý dohovor v rámci Dohovorov, ktorý obsahuje základné pravidlá Ženevských dohovorov v zhustenej podobe a umožňuje ich aplikáciu na konflikty, ktoré nemajú medzinárodný charakter. 
Požaduje humánne zaobchádzanie so všetkými osobami, ktoré sa dostanú do rúk nepriateľa. Konkrétne zakazuje zabíjanie, mrzačenie, mučenie, kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, branie rukojemníkov a nespravodlivý súd.
Vyžaduje, aby boli zranení, chorí a stroskotaní vyzdvihnutí z bojiska a bola im poskytnutá pomoc. Dáva právo MVČK, aby poskytol svoje služby stranám konfliktu. Vyzýva strany konfliktu, aby prostredníctvom tzv. osobitných dohôd, účinne uplatňovali Ženevské dohovory, alebo ich časti. Uznáva, že používanie týchto pravidiel nemá vplyv na právne postavenie strán konfliktu. 
Keďže väčšina súčasných konfliktov nemá medzinárodný charakter, je uplatňovanie a rešpektovanie Článku 3 nanajvýš potrebné. 

Kde sa dodržiavajú Ženevské dohovory?

Ženevské dohovory ratifikovali všetky štáty a sú celosvetovo použiteľné. Zoznam štátov

Dodatkové protokoly k Ženevským dohovorom

Dve desaťročia po prijatí Ženevských dohovorov vzrástol vo svete počet nemedzinárodných ozbrojených konfliktov, a bojov za národné oslobodenie. Odozvou na tento vývoj bolo prijatie dvoch Dodatkových protokolov v roku 1977 k štyrom Ženevským dohovorom z roku 1949. Posilňujú ochranu obetí medzinárodných (Protokol I) a nemedzinárodných (Protokol II) ozbrojených konfliktov a stanovujú hranice konkrétnym spôsobom vedenia vojen. Protokol II bol vôbec prvou medzinárodnou zmluvou výlučne venovanou problematike ozbrojených konfliktov, ktoré nemajú medzinárodný charakter. 

V roku 2005 bol prijatý tretí Dodatkový protokol o ďalšom znaku, Červenom kryštáli, ktorý má rovnaké medzinárodné postavenie ako Červený kríž a Červený polmesiac. 

Foto: Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC)