Darovanie krvi je maturitou života

V priebehu svojho profesionálneho života stretla nespočítateľné množstvo darcov krvi. Mnohí darcovia vďaka jej odbornosti a empatickému prístupu darovali krv prvýkrát bez stresu a vracajú sa opätovne do „jej“ odberového centra. Pýtame sa MUDr. Kláry Svitekovej, primárky pracoviska Národnej transfúznej služby SR v bratislavskom Ružinove, ktorá je nositeľkou Diamantovej plakety profesora Jana Janského a ocenenia za rozvoj darcovstva krvi na Slovensku – pamätnej plakety doc. MUDr. Vladimíra Krišla, CSc.

Pani primárka, dobrovoľní darcovia krvi, to je jedna veľká rodina. Počas svojej praxe ste si iste vypočuli veľa príbehov darcov krvi. Čo ich podľa Vás najviac motivuje k prvému darovaniu?

Motivácia býva rôzna, ale najčastejšie je to  túžba pomôcť človeku v jeho chorobe – humanita, altruizmus. Často naštartuje darovanie vážna choroba v rodine a potreba krvi u blízkeho.

Z Vašej skúsenosti, prečo Slováci darujú krv pravidelne bez nároku na finančnú odmenu?

Chcú pomôcť inému, odkázanému na liečbu krvnými liekmi. A zároveň si skontrolujú svoj zdravotný stav a pri tom zistili, že sa po odbere dobre cítia a stáva sa to pre nich určitou potrebou.

Práca lekára je veľmi náročná,  stretávate sa s rôznymi pacientmi, ich rodinami, zdieľate s nimi ich neveselé až tragické príbehy. Akých pacientov lieči lekár hematológ – transfúziológ?

Áno, máte pravdu. Povolanie lekára je náročné, musíte byť stále pripravený pomáhať. Hematológ – transfúziológ sa stará o pacientov s krvnými ochoreniami, či už ide o rôzne druhy anémií (málokrvnosť), ale najviac práce majú s onko-hematologickými pacientmi – liečia leukémie, kde je aj spotreba krvi vysoká. Ďalej sa venujú chorým s vrodenými a získanými poruchami zrážania krvi – ide najmä o hemofíliu A alebo B (chýbanie faktora zrážania krvi VIII alebo IX), poruchy krvných doštičiek.

Nie všetci však môžeme darovať krv. Medzi darcami kolujú rôzne mýty o darovaní krvi. Aké sú podľa Vás najčastejšie príčiny, pre ktoré sú darcovia krvi dnes vyraďovaní z darovania krvi?

V súčasnosti ide najmä o zmeny v krvnom  obraze, cestovateľská anamnéza, pridružené choroby, ap.

Ak váhame, či môžeme darovať krv, odborníci odporúčajú konzultovať zdravotný stav priamo s lekárom – transfúziológom. Sú darcovia krvi, ktorí krv nedarujú, hoci pri splnení určitých podmienok darovať krv môžu, no nevedia o tom? Napr. ľudia s vyšším tlakom, alergici?

Za istých okolností, po vynechaní lieku ráno pred odberom, alebo v niektorých prípadoch aj pár dní, je možné darovať krv aj pri alergii , hypertenzii, ap. Túto skutočnosť je však treba konzultovať s lekárom.

V období prísnych opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19 darcov krvi zaujíma aj darovanie krvi po prekonaní tohto respiračného ochorenia. V médiách sa veľa hovorí o protilátkach, na sociálnych sieťach sa vedú diskusie, kolujú nepresné údaje. Môže teda darovať krv aj darca po prekonaní COVID-19? Je pre príjemcu takáto krv bezpečná?

Po prekonaní nekomplikovaného COVID-19 je možné darovať krv už po mesiaci. V tele jedinca po prekonaní koronavírusu sú do troch (niekedy i viac) mesiacov protilátky, a tie sa nachádzajú po spracovaní krvi v krvnej plazme. Takýto produkt určite neublíži príjemcovi, ale naopak, môže ho čiastočne ochrániť v prípade infikovania koronavírusom pred ťažkým priebehom. Informácie o protilátkach slúžia len pre potreby spracovania krvi a nevydávame ich darcom.

K pravidelnému darovaniu krvi dnes mladých vedú rodičia, vzory nájdu  aj v škole či priamo medzi spolužiakmi. Ak by ste mohli povzbudiť mladých ľudí k pravidelnému darovaniu krvi,  čo by ste im odkázali?

Dnes väčšina žiakov a študentov si chce urobiť aspoň maturitu, prípadne ísť ďalej na vysokú školu. Darovanie krvi je akousi maturitou života. Človek pomôže úplne neznámemu, odkázanému na krv. Darovaná krv sa spracuje na súčasti – červené krvinky a plazmu, pri pravidelnom darovaní aj na krvné doštičky. Teda človek jedným odberom pomôže 2 – 3 ľuďom. A to už nie je málo. Navyše, po pár týždňoch dostane preukaz darcu s krvnou skupinou a to mu tiež v naliehavom prípade môže zachrániť život. Po darovaní krvi sa stimuluje kostná dreň na tvorbu nových krviniek, tlak krvi sa darovaním zlepšuje (vysoký aj nízky) a dostáva na normálnu úroveň. Niekedy sa mladým čistí pleť. Celkove sa darca lepšie cíti . Odber sa vykonáva pod dohľadom lekára a robia ho vyškolené a skúsené zdravotné sestry.

Ďakujeme Vám za rozhovor.

Fotografie zdroje: Pravda, unilabs.sk, SČK

Kampaň Valentínska kvapka krvi^®  trvá od 15. februára do 19. marca 2021. Verejnosť sa do kampane stále môže zapojiť na celom Slovensku darovaním krvi na odberových miestach Národnej transfúznej služby SR a na hematologicko-transfúznych oddeleniach nemocníc. Kampaň Valentínska kvapka krvi^® je kampaňou SČK a je zapísaná v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR.

Ďalšie články